verbnot in the study set
aufplatzen
/ˈaʊ̯fˌplat͡sən/
to burst; to pop; to split open
- er/sie/es
- aufplatzt
- past
- aufplatzte
- past participle
- aufgeplatzt
- separable
- auf | platzen
Meanings
- 1
to burst — of a tube
- 2
to pop — burst open
- 3
to split open
Conjugation
| present | past | |
|---|---|---|
| ich | aufplatze | aufplatzte |
| du | aufplatzt | aufplatztest |
| er/sie/es | aufplatzt | aufplatzte |
| wir | aufplatzen | aufplatzten |
| ihr | aufplatzt | aufplatztet |
| sie/Sie | aufplatzen | aufplatzten |